Vzorce tvoria neoddeliteľnú súčasť takmer každej tabuľky. Hodnota výsledku daného vzorca je aktualizovaná po každej zmene údajov, na ktoré sa vzorec odvoláva. Po vložení vzorca do bunky sa v bunke zobrazí výsledok daného vzorca, jeho tvar môžeme vidieť vo vstupnom riadku ( tzv. vzorcový panel )
Vlastné vzorce
Začínajú sa znakom =, a môžu obsahovať:
- adresy buniek – A1, H5, N45...(do vzorca sa však dosadí hodnota odkazovanej bunky, čiže konkrétne číslo),
- znamienka matem. operácií : +, -, *, / , ^ (súčet, rozdiel, súčin, podiel, umocnenie – EN klávesnica :Shift+ž)
- odkazy na oblasti, napr. (A1:A10) – pri sčítaní, aritm. priemere...
- konštanty – napr. =D8/3
- funkcie – čiže štandartné vzorce, ktoré už Excel obsahuje
V tabuľke sa spravidla nepočíta s priamymi číslami ale s údajmi v jednotlivých bunkách. Preto sa do vzorcov neudávajú čísla ale adresy buniek, ktorých sa údaje nachádzajú. Príklad : Do bunky B5 vložíme vzorec= B2+B3+B4 a potvrdíme klávesom ENTER. V bunke B5 sa zobrazí číslo zodpovedajúce sume hodnôt v daných bunkách.
Štandardné vzorce
- Zoznam vzorcov vyvoláme pomocou ikony fx v štandardnom paneli, alebo príkazom VLOŽIŤ / FUNKCIA...Vzorce sú zadelené do kategórií, výhodná je skupina najčastejšie používaných vzorcov - posledne použité, prípadne v kategórii všetky nájdeme abecedný zoznam všetkých vzorcov. (Tabuľka obsahuje aj nápoveď o význame vzorcov, ako aj ich správny zápis )
Poznámka : ďalší postup určenia parametrov funkcie je závislý od typu funkcie.
Najčastejšie používaná funkcia SUMA – súčet hodnôt rozsahu buniek – má ikonu v štandardnom paneli.
Príklad funkcií: =SUM(F5:F12) - sčíta hodnoty v bunkách F5 až F12
=AVERAGE(E5:E12) – vypočíta priemernú hodnotu z hodnôt buniek E5 až E12
Adresovanie
· Pri výpočte celkovej ceny, ktorá má byť v stĺpci F stačí vzorec vytvoriť len v 1. bunke. Do ostatných buniek v stĺpci tento vzorec nakopírujeme. Súradnice buniek, na ktoré sa vzorec odkazuje, sa prispôsobia polohe vzorca v tej ktorej bunke. Takéto súradnice nazývame relatívne napr. F5, E14.
· Ak chceme, aby sa všetky vzorce odkazovali len na nejakú konkrétnu bunku, musíme zadať do vzorca jej tzv. absolútnu adresu napr. $F$5, $E$14.
· Existujú ešte tzv. zmiešané súradnice napr. F$5 ( riadok sa nemení ), $E14 ( stĺpec sa nemení ).
Kopírovanie a vkladanie vzorcov
Ak sú vzorce v susedných bunkách rovnaké a líšia sa len vstupné údaje, potom možno prvý vzorec kopírovať do ďalších susedných buniek, v ktorých majú prebiehať rovnaké výpočty.
Kopírovanie vzorca :
- Označiť bunku, ktorej vzorec chceme kopírovať, stlačiť PTM a vybrať Kopírovať
- Označiť bunku, do ktorej vzorec chceme kopírovať, stlačiť PTM a vybrať možnosť Vložiť
- Po vložení vzorca sa v bunke zobrazí údaj prepočítaný podľa vzorca.
Kopírovanie vzorca do súvislej oblasti :
- Označiť bunku, ktorej vzorec chceme kopírovať, stlačiť PTM, vybrať možnosť Kopírovať
- Označiť oblasť buniek, do ktorých sa má vzorec kopírovať, stlačiť PTM a vybrať možnosť Vložiť
- Po vložení vzorca sa v bunkách zobrazí údaj prepočítaný podľa vzorcov, ktoré EXEL automaticky upraví.
Hromadné vloženie vzorcov /replikovanie/:
- Označiť bunku s prvým vzorcom, stlačiť PTM a vybrať možnosť Kopírovať
- Kurzor nastaviť na pravý dolný okraj bunky vzorca
- Stlačiť LTM a ťahať až po poslednú bunku, do ktorej má byť vzorec nakopírovaný
Poznámka : program EXEL automatický dosadí do vzorca správne adresy buniek, ktoré majú byť vo vzorci zahrnuté! Kopírovanie vzorca s prepojením – využíva sa vtedy, ak sa požaduje prepojenie medzi údajmi viacerých tabuliek.
- Označiť bunku s prvým vzorcom, stlačiť PTM a vybrať možnosť Kopírovať
- Označiť bunku, do ktorej vzorec chceme kopírovať, stlačiť PTM a vybrať možnosť Vložiť inak ...
- Pomocnom okne nastaviť voľbu Vložiť s prepojením
